Či sa nám to páči alebo nie, motorom českej ekonomiky je priemysel. Naša závislosť na priemysle je najvyššia z celej Európy. Bez neho sa náš ekonomický rast zastaví. Lenže majitelia fabrík a priemyselných podnikov bijú na poplach, pretože nemajú dostatok pracovnej sily do výroby. A kvôli neschopnosti vlády ju ani nemajú kde brať.
V krajine je priemerná nezamestnanosť pod šiestimi percentami. To inými slovami znamená, že každý, kto chce pracovať, už prácu má. Podľa sociológov je päťpercentná nezamestnanosť absolútnym minimom v každej spoločnosti.
Päť percent je jednoducho zlomok populácie, ktorý pracovať nechce. Lenže podľa analýzy Asociácie exportérov zverejnenej minulý mesiac, v priemysle chýba minimálne 70 tisíc ľudí, niektoré odhady však hovoria až o 100 tisícoch pracovníkov. Bez nich sa český priemysel nielenže nemôže rozvíjať, ale naopak upadá a stráca konkurencieschopnosť.
Pôvodne sa hovorilo o tom, že problém tkvie v školstve, ktorý nemá zodpovedajúcu štruktúru. Miesto do učňovských odborov sa desaťtisíce mladých ľudí hlásia na gymnáziá, obchodné akadémie a následne na vysoké školy.
Už roky znejú hlasy upozorňujúce na to, že máme veľa magistrov filozofie a málo obrábačov kovov, zváračov alebo napríklad šičiek. Priemyselníci volajú po zmene vzdelávacieho systému, pretože trh práce ďalších humanitných mudrcov nepotrebuje, potrebuje viac českých zlatých ručičiek k strojom.
Makať rukami nie je in
Niečo na tom možno bude, ale problém nie je v štruktúre školstva ako takej, skôr v trendoch a očakávaniach dnešnej mládeže. Žijeme v industriálnej krajine, ale v postindustriálnej dobe. Mladým ľuďom je vtĺkané do hlavy, že je potrebné mať čo najvyššie možné vzdelanie.
Bakalár bude za chvíľu to isté, čo vyučený s maturitou, magistrov bude ako múch, je potrebné zbierať MBA a ďalšie tituly a upichnúť sa najlepšie niekde v banke, manažmente, štátnej správe, alebo vôbec najlepšie je rozbehnúť vlastné podnikanie a do tridsiatky sa stať milionárom.
Komu sa do práce príliš nechce, môže vycestovať, na svojej púti skúmať sám seba a zbierať silné emočné zážitky. To je dnes veľmi populárne. Ísť na učniak je síce perspektívne, taký človek rozhodne nebude mať o práci núdzi, ale bohužiaľ to jednoducho nikoho netiahne.
Aj napriek nespornému zvýšeniu platov a najrôznejším benefitom, na ktoré dnes firmy lákajú mladých ľudí, práca v priemysle je ale stále „len“ práca rukami, dosť často pri páse, a samozrejme na smeny. Je jedno, že si robotník vo veľkej fabrike zarobí viac ako napríklad stredoškolský učiteľ, rodičia jednoducho svoje ratolesti na dráhu CNC obrábačov alebo frézárov posielať nechcú.
A možno sami kapitáni českého priemyslu by sa mohli opýtať sami seba, čo študujú ich deti a kde potom prípadne hľadajú pracovné uplatnenie. V pásovej výrobe to najskôr nebude.
Priemyselníci už každopádne pochopili, že čakanie na zmenu slovenského školstva je ako čakanie na Godota. Kým sa zmení školský systém a nastúpi (hypoteticky) nová generácia lačniaca po práci v priemysle, bude to trvať desať aj viac rokov.
Cudzincov nebrať. Čo potom s nimi, že?
Do fabrík ale musí niekto nastúpiť ihneď. Jediná cesta je teda zahraničí. Vynikajúce skúsenosti sú s ľuďmi z Vietnamu alebo Ukrajiny. V pracovitosti často predbehne domácich kolegov a priemysel je na nich zvyknutý už dlhšiu dobu. Preto je nepochopiteľné, prečo vláda blokuje príchod ľudí práve z týchto krajín. Respektíve možno vedome neblokuje, ale víza jednoducho nevydáva, alebo vydáva veľmi pomaly.
Mnohomesačné čakanie na pečiatku komplikuje a brzdí firmy v rozvoji, pre niektoré z nich je to otázka takmer existenčná. Niektoré firmy odmietajú uzatvárať zmluvy, pretože vedia, že na ich realizáciu nebudú mať kapacity. Iné zase nespúšťajú projekty, ktoré by inak zvládli, ale nemajú pre nich personálne zabezpečenie.
Vláda Bohuslava Sobotku síce tvrdí, že chce firmám pomôcť, ale podľa informácií z terénu je situácia úplne opačná. Ministerstvo zahraničia nekoná a len z uistenia, že sa situácia rieši, sa ešte nikdy nič nepostavilo ani nevybudovalo.
Príliš sľubne navyše neznie ani varovanie ministra priemyslu a obchodu Jana Mládka pred nekvalifikovanou pracovnou silou z Východu. Ak sa vraj ekonomický rast spomalí a o služby týchto ľudí nebude záujem, čo potom s nimi? Prednosť by podľa neho mal firmy dať radšej českým nezamestnaným. Ježe to je oných päť percent, ktoré už jednoducho pracovať nehodlajú.
